Zvoľ príbuzný Applet
Keď applet štartuje vidíme ako vzniká kmit na ľavom konci a ako sa začína šíriiť v rade bodov smerom doprava. Ak si vyberiete iba jeden bod tak zistíte, že kmitá vo vertikálnom smere rovnako ako spomenutý prvý bod v rade bodov len s časovým (fázovým) oneskorením. Teda každý bod len kmitá vo vertikálnom smere ale to, že kmitanie sa prenáša v rade bodov na ďalšie napravo ležiace body je spôsobené väzbami medzi bodmi radu. Čiže bod napravo od kmitajúceho bodu (v našom prípade) prevezme kmitanie od susedného bodu, ktorý už kmitá. Takto šíriacemu sa rozruchu v rade hovoríme vlna. V prípade, že výchylky kmitajúcich bodov sú kolmé na smer šírenia vzruchu (vlny) hovoríme o priečnej vlne.
To že sa kmitanie prenáša a postupuje po rade bodov je spôsobené tým, že body nie sú nezávislé. Ak sa niečo deje s niektorým bodom tak jeho ďalší susedia sa chovajú rovnako ako predchodcovia, len s časovým oneskorením. Iná situácia môže nastať vtedy ak teleso z ktorého je rad bodov je dokonale nepružné alebo body sú navzájom izolované a vzruchy medzi nimi sa neprenášajú vtedy vlnenie nevznikne. Vlnenie môže mať aj charakter kmitania ak sa v rade bodov stretávajú vlnenie prichádzajúce a odrazené od pevného či volného konca. Vtedy sú kmitania všetkých bodov fázovo neposunuté a majú iba rozdielnu amplitúdu.
Posuvníkmi možno nastaviť amplitúdu, frekvenciu vlnenia aj rýchlosť animácie. V roletke v pravo hore možno okrem postupnej vlny zvoliť aj krátke vlnové pulzy a stojatú vlnu po odraze na jednom alebo dvoch pevných koncoch.
Autor: B.Surendranath Reddy.